FUTBAL V ŽOSKE

BT vs TT

4 : 6

  Pilďo nenechal nič na náhodu a povolal samé esá, no náhoda to zas hodila na Miťa, ktorý kvôli chorobe musel odstúpiť. Nahradil ho Aleš - jedna z ústredných postáv večerného duelu. Oba teamy mali svoje slabiny i silné stránky. Tmavým chýbal nemecký obranný tank Tiger a bielym zas už spomínaná útočná stíhačka Mitijušin. 

Ako prvý inkasovali belosi ale tmaví sa dlho neradovali. Súper ich začali točiť a následne vyrovnal. Zápas naberal na obrátkach a napriek Pepkovmu bojkotu a jeho boju za slušnejší futbal sa na palubovke iskrilo každú chvíľu. Najprv si to odpískal Igor ktorý inkasoval dve šupy na chrbát no ostal kľudný ... avšak následná loptová facaňa z pol metra rovno na pravé líce mu troška cukla nervami. Avšak sedatíva boli aktívne a tak to Igor prešiel iba s mumlaním si popod nos a párom neslušných slov v trnavskom nárečí. Ostrým strelám čelil aj Čipo či Miro  a na druhej strane dostal loptový direct Maroš (jeho krvavý sopeľ je stále hodený pri rebrinách). Večný rivali Pepe vs Pilďo sa opäť dostávali svojou snaživou hrou do stretou z čoho vznikli dva. minimálne diskutabilné zákroky kde nebolo jasné kto koho fauloval ale bolo zjavné kam chce kto koho poslať. Celé to zavŕšil Maťo ktorý poctivo nahrádzal Tajgiča -zbieral lopty a rozohráva - avšak nestrialal. Pepka si to všimol a podpichol ho aby už konečne vystrelil. Maťo neváhal napriahol a vystrelil na bránu kde práve Levík, podopierajúc sa o brvno brány, vystavoval svoju pýchu neviditeľným fanúšikom. Ako inák ... samozrejme trefa do čierneho a následná Levíkova brake-danceová show s názvom "I lose my balls". Ale späť k futbalu. Tmavým sa darilo prenikať do súperovej polovice avšak vo finále to vždy domrvili. Špeciálne Čipo vyhlásený to pekár cukrár, rozdával spoluhráčom iba zakysnuté a obschnuté prihrávkové štrúdle. Ešte že tam bol Pepe, ktorý zabojoval keď bolo treba a neraz i parádne nahral na gól. Igor sa trochu motal po ihrisku a zaostal za svojimi minulými výkonmi avšak v bráne - tak ako vždy - podržal. Miro rozdával prihrávky a púšťal sa do súbojov i proti silnejšiemu súperovi no Aleš mu postupne odčerpával energiu a záverom už len vykračúval. Biely team sa stále držal v obrane a taktiež v útoku no v druhej polovičke zápasu mohol už spomínaný Aleš rozhodnúť. Na kopačke mal min. dve tutovky keď sám zoči voči prázdnej bránky záváhal ako Demitra proti Nemecku a tak sa obral o možnosť posunúť svoj team k víťazstvu. Levík - poznačený nedobrovoľnou obriezkou - už nešiel do súbojov tak tvrdo ako na začiatku a jeho prihrávky či strely už neboli taktiež také presné. Tomáš S. bol v tento večer platným obráncom a jeho šmýkačky privádzali hráčov (Čipa obzvlášť) do rozpakov.  Pilďo s Marošom odviedli tiež kus dobrej práce pre biely team no bolo vidno že už majú za ten týždeň odbehané dosť a že im chýbalo kúsok futbalového štastia pri rozohrávkach, strelách či brankárskych zásahoch.

Za stavu 4:5 sa vo dverách objavila "perla juhu", "trnavský Onur" a neúspešný dablér Gojka Mitiča - sám Abdul Djabar  a všetkým došlo že sa blíži finále. Pepe zahlásil "o jeden alebo o dva" a začali sa mínať posledné zbytky síl. Bieli zahodili páru dobrých šancí a tak zahrmelo na druhej strane. Pepe vydoloval loptu zo skrumáže ... poslal ju pred bránu kde ju reflexívne a s kusom štastia (ktoré však praje pripraveným) zasunul čipo medzi Pilďove betóny. Bieli ešte chvíľu plakali na palubovke a spytovali si svedomie no následne sa šlo do krčmy kde sa po troch pivečkách na všetko zabudlo.